Druhý ročník herno-digitálnej show NextGen Expo sa skončil. Herná výstava prebiehala v rovnakom dátume ako minuloročná show a to 12. a 13. novembra, no miesto konania sa tentoraz zmenilo a klub Dopler nahradila hala B1 o ploche 2600 m2 na výstavisku Incheba v Bratislave.
NextGen Expo 2011 mojimi očami
Môj nástup na NextGen Expo 2011 začína v sobotu niekedy okolo 11:00, kedy po vstupe do výstavnej haly okamžite spozorujem to najlepšie, čo môže táto akcia ponúknuť – najkrajšieho, najmúdrejšieho a najvyššieho (a abstinujúceho, samozrejme), no vôbec nie namysleného chlapca – Matúša (matus_ace). Ako už býva jeho zvykom, točí sa okolo stojanu so svojou obľúbenou PS3 hrou The Shoot, v ktorej s veľkým záujmom opäť organizuje turnaj a opäť nemá veľa šťastia s náborom súťažiacich (čiastočne sa ani nedivím). Aby toho nemal málo, tak si zobral na starosť aj turnaj v The Fight (v Sony vedia tvoriť naozaj originálne názvy), tam má žiaľ situáciu so súťažiacimi obdobnú.
Ubehnú sotva dve minúty a už prichádza vysmiaty FENDI so slovami „robíš turnaj v Gran Turismo“. S úsmevom prikyvujem, dostávam oranžové tričko veľkosti L, na čo sa len pousmejem a ani sa ho nesnažím na seba natiahnuť, do rúk registračné papiere, ktoré sa v zapätí začínajú čoraz rýchlejšie zapĺňať údajmi súťažiacich – chlapec Matúš od vedľa nechápe. Darmo, čaro osobnosti.
Po pár hodinách, virtuálne odjazdených 1500 kilometroch, po už tradičnom rozhovore s FENDIm na kameru a netradičnej puse na záver, posilnený dvoma Red Bullmi skúšam s Vladom (Speedairman) Gears of War 3 v koope s 3D okuliarmi. Osemroční rozohraní chalani od vedľa nás mlátia ako žito, vydávajúci pri tom čudesné pazvuky, zrejme víťazné posmešky. Po niekoľkých trápnych kolách strieda Vlada Matúš a skóre sa pomaličky začína vyrovnávať. Pri každej možnej príležitosti roztáčam pílu na Lanceri a režem osemročných locustov na kusy, za čo si piskľavým hláskom často vysluhujem rank „hajzel“. Koľká to radosť na záver.
Aďo (HeadHunter47) medzitým obieha celú výstavu, sleduje Halo: Reach a zisťuje, že je to otrasná hra. A Call of Duty neznáša. Tieto dva tituly sa budú v nasledujúcich hodinách ešte veľmi často spomínať. De facto sa Aďo stal akýmsi pomyselným zástupcom Riša (HanSolo), ktorý si na Expo prišiel po Kinect pero, s bratom okomentoval úbohosť Sony a bez historky odišiel. Kým sa milovník CoD a Halo vzrušuje nad svojimi obľúbenými hrami, Vlado ma už zoznamuje s Dominikom (MarkusFenix) na neskorom obede v bufete.
Sobotný program uzatvára vyhodnotenie turnajov, odovzdanie cien víťazom a následná prezentácia zachytávajúca prierez históriou stránky Sector.sk moderovaná Spacejunkerom. Z užívateľských štatistík stojí za zmienku počet permanentných banov – 110 a z diskusie pobaví otázka týkajúca sa počtu banov Marťasa. Saver síce odpovedá, že desať ich bolo určite, no úškrn na mojej a Matúšovej tvári naznačuje podstatne vyššie číslo. Ako sa sobota chýli ku koncu, odchádzame s Aďom a Vladom na hotelovú izbu. Aďo vysvetľuje, že zrecenzovať sa dá naozaj všetko. Aj toalety. A tak neváha a číta svoju recenziu. Zmysluplnú debatu narúša telefonát Matúša, ktorý nás volá do neďalekej pizzérie, kde sa medzičasom premiestnila časť redakcie. Tu sa k nám pripojí Janka (you) a po niekoľkých pivách, becherovkách a čajoch s borovičkou sa dozvedáme, že Halo je otrasná hra a Call of Duty Aďo vyslovene neznáša. Časť z nás sa potom vyberá do blízkeho baru so sklerotickou čašníčkou. Je presne 01:00 keď v posteli konečne zatváram oči.
V nedeľu, druhý deň výstavy, je návštevnosť o čosi nižšia ako v sobotu, čo však neznamená, že je nízka. S Vladom skúšame coop v Uncharted 3, ktorý ma veľmi milo prekvapil a rovnaké dojmy vo mne zanecháva kooperatívna kampaň v Gears of War 3, od ktorej sa nevieme odtrhnúť. Po tých malých locustoch tu dnes našťastie nie je ani stopy. Po chvíli prichádza Denisa (Alanna1), nechávam ju v debate s Jankou a Aďom a Vladovi idem ukázať ako sa z Need for Speed stáva Call of Duty v deme NFS: The Run. Medzitým Aďo predvádza svoje schopnosti v The Sims 3 – necháva zamurovať ženu, koňa a odpadkový kôš v jednej miestnosti a čaká čo sa udeje. Hra zrejme nie je presne podľa jeho predstáv a tak ho to prestáva baviť a ideme na obed. Prechádzame okolo stojanov s Halo: Reach. Aďo pozerá na obrazovku – áno, vieme, je to otrasná hra, neznáša ten strašný design, neznáša Halo a neznáša CoD.
Po návrate z obeda sadáme na Tuli vaky a sledujeme prednášku Petra Konečného z Kinema.sk o najzábavnejších reklamách, z ktorých v pamäti utkvie Shii - Wii pre ženy, ale najmä Horst Fuchs a jeho úžasne praktická stolička Foldy. Nasleduje ďalšia z mnohých rozhadzovačiek, pri ktorých si decká kvôli peru doslova skáču po hlavách. V turnaji Guitar Hero, ktorý vystriedal prednášku o reklamách, si to vo finálnej skladbe Sultans of Swing rozdáva Sector proti Brlohu, kde zástupca Brlohu končí ako nekompromisný víťaz.
Denisa sa ma pokúša nahovoriť na Dance Central. Absolútne beznádejne. V nádeji, že mi s tým dá pokoj navrhujem Aďa a o chvíľu prichádza aj Matúš ako na zavolanie. Keď konečne prídeme ku Kinectom, zistíme, že práve ten najodhodlanejší tanečník akosi už tancovať nechce. Situáciu zachraňuje FENDI tancujúci s Aďom. Kašlem na to a idem si konečne zahrať Matúšovú srdcovku The Shoot. Užívam si druhý stage - roboti v metre, to je snáď ešte horšia kombinácia ako hady v lietadle. Všetkého veľa škodí, obzvlášť to platí o tejto hre a preto sa odhodlám skúsiť demo Mass Effect 3, v ktorom našťastie nebolo z príbehu nič podstatné vyzradené. Gameplay je rovnaký ako v predošlých dieloch s menšími vylepšeniami, celkovo som teda spokojný. S Vladom ideme opäť k Uncharted 3. Kým čakám na respawn, tak si všimnem, že Denisa vlastne žiadny problém s tancovaním nemá. Samozrejme to asi platí len s cudzími. Záverom dňa prichádzajú na rad posledné rozhadzovačky, v ktorých lieta všetko čo ostalo, vrátane detí.
Ešte posledné podpisy a fotky pred sectoráckym flipchartom a hala B1 bratislavskej Incheby je už takmer prázdna. Krátko pred 20:00 odchádzam s Destom domov.
...a Halo je otrasná hra a Call of Duty neznáša.
NextGen Expo 2011 - zhodnotenie
Hodnotiť druhý ročník NextGen Expa je z môjho pohľadu naozaj komplikované, najmä z dôvodu určitej zaujatosti, aj keď to nie je práve to správne slovo, ktoré by vystihovalo pocit, ktorý chcem vyjadriť. Problém vidím zrejme v atmosfére. Nie, že by NGE 2011 žiadnu atmosféru nemalo, len tá atmosféra a charakter samotnej akcie tu boli úplne iné ako na predošlých akciách organizovaných pod hlavičkou Sectoru. A možno toto je z môjho pohľadu vec, ktorá vo mne zanecháva tak trochu rozpačité pocity.
To, čo v roku 2006 začalo ako Sector Event v podzemných priestoroch Bratislavskej predajne, sa o rok neskôr spojilo s Parconom, aby nabralo na mohutnosti v nitrianskom Agroinštitúte a po dvoch rokoch pokračovalo v expanzií v bratislavskom klube Dopler, nakoniec prerástlo v akciu formátu tohtoročného NextGen Expa. Pokiaľ teda Tokame, Agroinštitút a Dopler boli "len" akcie, Incheba bola už skutočným formátom výstavy. Podujatie ako také z môjho pohľadu zmenilo charakter, s čím zároveň súvisí aj zmena jeho atmosféry. A aj preto si dovolím osobne považovať tohtoročné NGE za prvý ročník a Dopler za nultý.
Nič samozrejme nie je dokonalé a ani NGE 2011 nebolo, na druhú stranu ale verím, že zorganizovať show takého typu a rozsahu nie je jednoduché a to obzvlášť nie na Slovensku.
Ten, kto prišiel ale naozaj nemusel ľutovať. K dispozícii boli desiatky stojanov s hernými novinkami ale aj staršími titulmi. Trochu však zamrzelo, že chýbali niektoré novinky ako Assassins Creed: Revelation, Batman: Arkham City, Rage alebo niektoré staršie ale atraktívne tituly typu God of War 3, Killzone 3 s Move, Heavy Rain, Alan Wake alebo Deus Ex: Human Revolution.
O zaujímavé stánky však nebola núdza – spomeňme napríklad racingový simulátor D-BOX, Forza Motorsport 4 na troch monitoroch ale aj stánky neherného typu - prezentácie 3D TV od LG, streľba z airsoftových zbraní v Muničáku, stolové hry, modely alebo dokonca masáže pre večne stuhnuté hráčske krky. K tomu všetkému samozrejme neoddeliteľne patria prezentácie, prednášky, obľúbené rozhadzovačky a turnaje.
Ako som už spomínal, NextGen Expo 2011 možno nebolo ideálne alebo presne podľa niekoho predstáv, no pokiaľ sa rodí niečo nové, a NGE je nové, sprevádzajú danú vec problémy novorodenca. Som rád, že na Slovensku sú ľudia, ktorí sa pustili do organizovania akcie tohoto typu a dúfam, že ich chuť neopustí ani budúci rok. Bola by to totiž nesmierna škoda.
PRIHLÁS SA
1 