Dnes už nostalgický článok, ktorý vznikol na podnet všetkých sporov a hádok, ktoré tu toho času viedol MMX s ostatnými užívateľmi. Začnime pôvodnou podtitulkou, ktorá vysvetľovala zámer článku.

 

Je mi to ľúto, že to zašlo až sem. Bohužiaľ, už som sa ďalej ani ja nemohol pozerať na to, ako sa vždy pri tvojej návšteve mení tento web na jeden veľký bordel. Viem, že tento článok je urážlivý, no ak sa niekto na ňom zasmial, tak to bolo z väčšej časti na mojej fantázii než na tvojej osobe. Uvedomujem si, že je tam veľa hlúpostí, no medzi nimi sa skrýva aj určitý odkaz. Či sa na tom poučíš je už len na tebe.

 

 

Tak a je to tu. Po dlhých (ne)očakávaniach a ťahacích manévroch za slovíčka všetkých gamerov a ostatných nedokonalých tvorov k nám bohužiaľ predsa len prichádza hra s názvom Tom Clancy’s Rainbow MMX. Nakoľko je hra ale plne lokalizovaná môžete ju u nás nájsť aj pod názvom Dúhový MMX Tomáša Klanča. O čo vlastne dúhovému MMXovi ide nemá nikto ani páru. Začnime ale pekne od začiatku a povedzme si, čo nám hra prináša a ponúka.

 

Tomáš Klančo je známy ako spisovateľ vidieckych detektívnych poviedok a niekoľko jeho zbierok vyšlo už aj u nás ako napríklad „Vidiecka turistika", „Vôňa maštale" či jej česká mutácia „Horké chvíle ve stáji", ktorá tiež obsahovala jeho najznámejšiu poviedku „Kusu hnoja, baby sa boja" a práve podľa tejto poviedky sa skúsený vývojársky tím Red Strom rozhodol pod hlavičkou distribútora Zeber 2 vytvoriť akčnú počítačovú hru a osloviť tak nové a hlavne mladšie publikum.

 

Príbeh sa začína v roku 2010 v Malej Dedinke neďaleko Prešova a rozpráva o mladom vidieckom chlapcovi-špiónovi s iniciálami MM, ktorý pôvodne, tak ako Krang, pochádza z Dimenzie X. Od toho je aj odvodené jeho krycie meno MMX. Ako sa vraví, na konci dúhy je poklad, ale na jej začiatku je ako protipól MMX a odtiaľ vznikol jeho prívlastok, jednoducho Rainbow MMX. V hre sa zhostíte tejto, na súčasné pomery veľmi bizarnej postavy, ale vzhľadom na to, že finálny produkt je dokončený iba z polovice, prejavilo sa to najmä na absencii akéhokoľvek príbehu či zmyslu náplne a tak celú hru budete iba bezcieľne chodiť po svete, nadávať na všetkých a všetko, vystatovať sa nad ostatnými, vyvolávať konflikty medzi ľuďmi, kde sa neskôr k slovu dostanú aj zbrane. 

 

O tom, že v ľudia v Red Strom sú militantní fetišisti svedčí aj do detailu prepracovaný arzenál všetkých možných i nemožných zbraní. Prvú kategóriu tvoria zbrane na boj zblízka, kde samotným základom sú klasické Vidly vzor 58. Nadštandardom je už verzia s tlmičom, Vidly SD (igelitka nemenovaného hypermarketu nasadená na vidlách) a špeciálna pozlátená verzia, Vidly model Triton. Najúčinnejšou zbraňou v tejto kategórii je ale nôž vlastnej výroby Mačo-Ta. Síce s ním nikoho poriadne nedorežete, ale vďaka niekoľkovrstvovej korózii je to vskutku smrtiaca zbraň a ten, kto nemá pri sebe tetanovku, pán Boh mu pomáhaj. Druhej kategórii dominujú strelné zbrane. Tu si zastrieľate zo štartovacej pištole svojho otca, či z poplašnej pištole šíriacej poplašnú správu o príchode MMXa (veľmi účinná zbraň). Ďalej tu je DezertIglu v bielom a žltom prevedení, Avtomat Ememiksov 87, odpaľovač kaktusových nákresov a ďalšie špeciality, ktoré by bol hriech prezradiť vám. Nedá mi však nespomenúť efektný dymový granát – (vy)vrhnutý kus lajna a rovnako tak veľmi účinný trieštivý granát, ktorý je v podstate to iste, len s pridaním pravej maštaľnej močovky. Zaujímavo je ale riešený systém uzdravovania. Nie je to pomocou lekárničiek rozmiestnených po mape, tak ako sme na to zvyknutí u iných hier. Pre minimálne uzdravenie je najvhodnejšia návšteva miestneho kina, v ktorom premietajú niektorú časť Jackassu. V núdzových prípadoch je možné zájsť si do internetovej kaviarne, zavítať na nemenovaný herný server a odbaviť sa pri hádaní sa a ťahaní za slovíčka užívateľov tejto stránky. Toto dopĺňanie nielen zvyšuje životy ale dopĺňa aj takzvaný vidlácky koeficient, čo je v podstate obdoba bullet-timu.

 

Ďalším akútnym nedostatkom, ktorým hra trpí je jej neuveriteľná krátkosť a tým pádom aj nízky počet úrovní, čo je aspoň čiastočne vyvážené skvelým designom. MMX pochádza z Malej Dedinky neďaleko Prešova a práve tu hra začína tutorialom rozdeleným na dve časti. V prvej spoznávate svoju postavu, chodíte po dome, učíte sa ako sa hádať a nadávať na ľudí, prípadne ohovárate. Druhá časť tréningu je už situovaná mimo domu, kde zisťujete ako správne držať a narábať s hrablami, vidlami, motykou, lopatou, čo robiť s prebytočnou močovkou a záverom skladáte skúšky na traktor a kombajn. Ale tutorial je iba tréning a hra reálne začína až na vysokej škole v Brne. Musím sa priznať, že už po prvých minútach hrania sa mi brnenské úrovne veľmi zapáčili a v porovnaní s Malou Dedinkou v tutoriali mi to prišlo ako neskutočný sen, z ktorého som sa už nikdy nechcel prebrať (a vrátiť sa). Tu je vašou úlohou poflakovať sa mestom, chodiť do baru a na koncerty, robiť bordel a sem tam sa aj niečo naučiť, čo vzhľadom na inteligenciu a skúsenosti vašej postavy nebude až tak nutné. Postupom času sa takto, ako nadmieru dokonalá bytosť, prebojujete do samotného Neba, kde po finálnom vyčerpávajúcom súboji so svätým Petrom, ktorý vám nakoniec otvorí bránu, sa stanete Ježišovým najvernejším dvojníkom, čo ste síce ako agent nemali v pláne, ale holt, život si človek nevyberie.

 

Zaujímavým prvkom v hre sú nepriatelia. Tým zaujímavým prvkom ale nie je ich nevšednosť, ale skôr presný opak. Spočiatku budú najväčším problémom muchy, ktoré vášho MMXa neustále otravne prenasledujú a ich výsadou je obletovanie hlavne okolo hlavy. Zbaviť sa ich dá jednoducho nájdením zimnej čapice, rukavíc a šálu, najlepšie čiernej farby, ktorá je pre ne veľmi odpudivou. Druhou najprotivnejšou háveďou sú sliepky. Tie rovnako ako muchy sú všade, v Malej Dedinke, v Brne, v Nebi, proste všade. Našťastie nie sú až tak nebezpečné ako kopanec nepodojenej kravy alebo býka (to v prípade, že sa pomýlite). Býky sa vyskytujú iba v Malej Dedinke, no netreba ich vôbec podceňovať. Najviac sa však treba obávať rozzúrených vidlákov, ktorí sa tak ako muchy a sliepky vyskytujú v celej hre a uhryznutie takouto prírodnou anomáliou znamená okamžitú smrť. Ich AI je ale veľmi rozporuplná záležitosť. Hlavne tu boli autori kritickí voči ostatným konkurenčným titulom a chvastali sa vlastnou detailne prepracovanou umelou inteligenciou, no ako sa ukáže, pravda je niekde úplne inde. Sebakritika je pre nich zrejme neznámy pojem a ako sa zdá, tu už bol použitý iný meter.

Po vizuálnej stránke je Rainbow MMX nesmierne odfláknutý. Z grafického enginu cítiť, že tím potreboval minimálne ešte jedného strihača, ale z finančných dôvodov to nebolo možne, čo je rozhodne škoda, pretože istý potenciál by tam bol. Na druhej strane fyzika pracuje dokonale a napríklad také detaily ako vlasy či seno vejú vo vetre veľmi vierohodne.

O zvukovej stránke sa nemá cenu baviť. Je to dokonalosť sama o sebe. Sliepky kvokajú, prasce chrochtajú, kravy bučia, kombajny hučia, vidláci ručia a tiež chrochtajú, k tomu ešte aj nadávajú a pri tom všetkom vám úžasný black-death-gore-hippie metalový soundtrack pumpuje adrenalín do žíl.

 

K otázke hodnotenia tohto „diela" sa dá postaviť len veľmi ťažko. Prakticky to v tomto stave, v akom sa hra nachádza, ani nie je možné. Je tam istý potenciál na veľmi úspešnú a obľúbenú hru, no samotní autori to zrejme chceli mať takto, ako nám to práve ponúkajú. Je to skutočná škoda, pretože sme tu mohli mať naozaj niečo originálné a nie ďalší klon Redneck Rampage. Snáď sa ľudia v Red Strom nad sebou zamyslia a do budúcnosti nám prinesú niečo, čím nás naozaj prekvapia a potešia. Aspoň dúfam...

Prístupov 7210

Kvalita článku